Nedostatočná z viery

Začalo sa to polopovinnými (nemusíte prísť a kde ste boli, že ste neprišli?) sedeniami pre rodičov, kde sa preberajú veľmi podstatné veci (dáme im ušiť rovnaké oblečenie, nie ja chcem, aby mala moja dcérka šaty ako nevestička, nie ja chcem,aby mali chlapci obleky a kravaty, nie motýlikov - to je TAKÉ chutné, a ja spravím oslavu v reštaurácii, dvadsať nás bude, nás bude až tridsať, a po koľko sa vyzbierame na výzdobu kostola?) a podobne.Pokračovalo to výzvou, aby sa aj rodičia detí pravidelne zúčastňovali nedeľných omší. Nechodila som, nechodím, chodiť nebudem, verím vo všetko len nie v cirkev ako takú, tak som bola vychovaná a nič na tom meniť nebudem, naveky vekov.Zavŕšilo to oznámenie o povinnom razítkovaní každej navštívenej bohoslužby. V praxi - ak moje dieťa nebude mať predpísaný počet razítok, nebude ani prijímanie. V prípade, že navštívi kostol v inom meste, musí priniesť potvrdenie.Výsledok? Na sedenia s rodičmi nechodím, do kostola tiež nie a synátor si už tretíkrát zabudol dal orazítkovať notes.Pozerá na mňa s panikou v očiach a nechápavo sa pýta:"Ale ja naozaj verím v Boha a chodím do kostola. Čo keď ma nepustia na prijímanie?"Skláňam s k nemu a šepkám mu:"Zostáva ti iba veriť. Nič viac."Pretože viera sa nedá ohodnotiť množstvom razítok za návštevy v kostole. Ani tým, čo budeš mať oblečené. A dokonca ani tým, či veria tvoji rodičia. Skrátka na tvoju vieru sa nedá vystaviť žiadne potvrdenie.Pretože viera je to, v čo človek verí... A ty si človek, synček, takže ak veríš, ver...